text, hudba, gitara, spev: Roman Dovala

spev: Klára Dovalová

ukulele, spev: Kristína Dovalová

Jedna stonožka malá

Keď si nôžky rátala

Naštvala sa na Pána

že nie je požehnaná

Zabolelo ju v duši

Či to Pán Boh netuší

Že On jej nôh veľa dal

Že sa trochu prerátal

Pre tých nôžok priveľa

Nemá ani frajera

Dvadsať aj by stačilo

Tak by sa jej ver žilo

Veď koľkí jej závidia

A tú biedu nevidia

Čo to hrozné znamená

Keď sto nôh bolia kolená

Využila  známosti

A poslala pár sťažností

Prečo jej to Pán Boh spravil

Že jej takto život zmaril

Pokoj stále nemala

Keď si šnúrky viazala

Zaplietla si pršteky

Ó, zlý je Ten Boh odveký

No a v tomto šomraní

Poštár kričí od brány

Milá slečna stonohá

Dopis priamo od Boha

Otvorila mrmlala

Tuším aj kus plakala

To slovo z miest najvyšších

Čítala pre prijduvších

„Ej, vy stvory na svete,

či to ešte neviete?

Najviac máte,

najviac šomrete!

A ty milá 100nožienka,

dostala si dosť do vienka!

Teš sa, že si moja, slečna!

Teš sa, že si jedinečná!“ 

Jedna stonožka malá

Keď si nôžky rátala

Spievala si pesničku

O fliačiku na líčku...

O fliačiku na líčku... :)