PÍSMENKÁ malé...

Každý deň sa stretávame s maličkými panáčikmi, ktoré nám podávajú dôležité informácie o všetkom možnom. Niekedy o dobrých veciach, inokedy o zlých. Niekedy smiešne, úsmevné, niekedy vážne a niekedy sú to len také "taľafatky" či safalátky? Asi som niečo doplietol. Pravda je, že tých malých panáčikov, z ktorých jeden je rovný, iný zakrútený, ďalší s bruškom dobredu, s noštekom či bez neho, vysokých a nízkych a všelijakých, ťažko ich opísať podrobne, týchto sme spoznali všetci pravdepodobne v prvej triede základnej školy. Majú svoje meno, volajú sa písmenká, a je to jedna veľká rodina nezbedníkov. 

Prváci sa s touto rodinkou natrápia, kým ich poriadne spoznajú, čo sú zač. Nechcú sa držať riadku, preskakujú, robia neplechu, pletú sa na jazyku, keď ich už raz dostane žiačik do úst z taniera Šlabikára. 

Nuž a o tomto je pesnička, ktorá bola napísaná pre prváčikov a je o ich radostných starostiach s písmenkami. Spievali ju na školskej akadémii a ... možno si ju raz budú pospevovať aj iní prváčikovia, nielen tí od nás z Badína. 

Lebo... " písmenká malé tie sa hrajú veselo, skáču po čiarách už sa jedno udrelo..." .

Text a hudba: Roman Dovala

Spev: Klárika Dovalová

Gitara: Roman Dovala

Klavír: Kristína Dovalová

Pozri Fero, vezmi pero do ruky a píš

Nech sa všetky písmenká písať naučíš

Pekne, Katka, nôžka krátka, trochu nakrivo

Bé má bruško, potom uško, je to hotovo

Refr:

Písmenká malé tie sa hrajú veselo

Skáču po čiarách, už sa jedno udrelo

Písmenká malé, ale veľké do rúčky

Vždy si niektoré niekde stratí papučky

V šlabikári, slová stáli, usmievali sa

A my malí sme ich mali pekne učesať

A, B, C, D, - Í, K, L, M, už ich češeme

Písať, čítať, to už nikdy nezabudneme